Život Prešova
online
online
OTVORENÝ LIST NAJVYŠŠÍM PREDSTAVITEĽOM SR
28.08.2013 Bratislava
Vážený pán prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky Róbert Fico!
Dobrý horský vodca aj počas slnečného dňa sleduje mraky na vzdialenom horizonte, pretože sa z nich môže vyvinúť ničivá búrka. Tak by ste aj Vy, traja najvyšší predstavitelia Slovenska, mali venovať pozornosť chmáram, ktoré už dlho hustnú na morálnom horizonte našej krajiny.
Jedným z pálčivých prejavov týchto chmár sú prípady prenasledovania občanov, ktorí statočne, v súlade so svojimi pracovnými a občianskymi povinnosťami poukazujú na korupciu. Tým, že sú riešení títo ľudia, namiesto toho, aby boli riešené patologické javy, na ktoré upozornili, sa nepácha len obrovská individuálna nespravodlivosť, ale vzniká tu aj zlovestný odkaz pre celú spoločnosť: „Buďte ticho, lebo inak...!“ Takýto podlý prístup však vytvára medzi občanmi atmosféru ľahostajnosti a strachu, ktoré sú v našej krajine čoraz bežnejším javom. Na konci takto nastúpenej cesty je stav úplného morálneho rozkladu. Pripomíname, že spoločenský vlak, ktorý sa vybral týmto obludným smerom, momentálne vediete práve Vy.
Dnes sme sa zišli v Košiciach pred Obchodnou akadémiou na Polárnej ulici. Sedemnásť rokov tu pracoval Oto Žarnay. Tento statočný učiteľ, ktorý bol zároveň predsedom Rady školy, prednedávnom poukázal na zmluvu, pri ktorej oprávnene zapochyboval o jej transparentnosti. Bol presvedčený, že takéto zmluvy urážajú všetkých učiteľov, ktorým politici vytrvalo odkazujú, že by si zaslúžili viac, no niet na to kde vziať. To, že skutočnou odpoveďou tomuto odvážnemu učiteľovi na správnu a spoločensky prepotrebnú iniciatívu bolo ukončenie jeho pracovného pomeru, považujeme za bezočivý a neodpustiteľný prejav arogantnosti. Prejav, ktorý likviduje nielen jednotlivcov, ale aj základný pud morálnej sebazáchovy krajiny. Aby boli pod akoukoľvek zámienkou prepúšťaní z verejných služieb čestní ľudia, ktorí sa dokážu priamo pýtať na veci verejné aj vtedy, keď ostatní úzkostlivo mlčia, to nemôže pripustiť nik. Minimálne nikto komu sa nepáči, že korupcia v našej krajine občanom každoročne uchmatne vyše 500 miliónov eur.
Nadriadení učiteľa Ota Žarnaya sa rozhodli pracovné a občianske kvality tohto človeka ignorovať. Žiaľ, ani odpoveď rezortného ministra Dušana Čaploviča na poslaneckú interpeláciu v tejto veci neprekročila medze politickej rétoriky. Preto sme museli prehovoriť my, účastníci tohto verejného zhromaždenia. Vyjadrujeme na ňom učiteľovi Otovi Žarnayovi svoju vďaku a úctu. Jeho odvaha nás inšpiruje k tomu, aby sme nemlčali keď treba. Aby sme v záujme verejnom vždy prehovorili a stali sa tak občanmi viac hodnými svojej vlasti. Bez ľudí ako je Oto Žarnay boj s korupciou totiž vyhrať nemožno.
Touto cestou Vám preto odkazujeme, že si želáme aby práve takíto učitelia učili naše deti. Ak sa tak stane, o osud tejto krajiny sa nemusíme báť. A ak sa raz stane aj to, že práve takíto učitelia si zasadnú na miesta riaditeľov škôl a ministrov školstva, potom sa netreba báť ani toho, že by sa taká demoralizujúca hanebnosť, ktorá sa udiala učiteľovi Žarnayovi, mohla ešte niekedy zopakovať. Pri tejto príležitosti považujeme za nevyhnutné položiť Vám, vážení najvyšší predstavitelia Slovenskej republiky, zásadnú otázku. Tá otázka znie:
„Považujete počínanie učiteľa Ota Žarnaya za správne? Za také, ktoré môže poslúžiť nielen jeho kolegom a študentom, ale aj nám všetkým ako príklad občianskej statočnosti, a ktoré je preto hodné verejného ocenenia? Alebo naopak, vidíte v ňom odsúdeniahodnú nedisciplinovanosť, ktorá na naše pracoviská nepatrí a ktorá v tomto prípade ohrozuje aj výchovu študentov?“
Spytujeme sa Vás na to verejne a zároveň veľmi naliehavo, pretože Vaša odpoveď je pre morálne zdravie spoločnosti dôležitá. Dúfame, že ju budete pripravovať s múdrosťou, ktorá štátnikom velí podriadiť ich konanie vyšším spoločenským cieľom. Bez toho neexistuje šanca, aby naša krajina mohla nielen ekonomicky, ale predovšetkým morálne rásť.
Vážení najvyšší predstavitelia štátu,
vždy bude platiť, že, statočný čin - akokoľvek malý - je viac, ako tie najkrajšie a najvznešenejšie slová, za ktorými činy nenasledujú. V duchu tejto pravdy Vás žiadame, aby ste nepripustili odchod učiteľa Žarnaya z Obchodnej akadémie na Polárnej ulici v Košiciach. Jeho zotrvanie na učiteľskom mieste svojej školy je z pohľadu pracovnoprávnych vzťahov v našej krajine síce len nepatrným zrniečkom, no z pohľadu vyššieho princípu mravného je spoločenským balvanom, ktorý nemožno obísť, len poctivo zdolať. Z rovnakých dôvodov Vás žiadame, aby ste nepripustili ani odchod učiteľa Milana Matejovského, ktorý jediný verejne podporil svojho kolegu Ota Žarnaya a dopadol ako on - stal sa prebytočným.
Dobrý horský vodca aj počas slnečného dňa sleduje mraky na vzdialenom horizonte, pretože sa z nich môže vyvinúť ničivá búrka. Tak by ste aj Vy, traja najvyšší predstavitelia Slovenska, mali venovať pozornosť chmáram, ktoré už dlho hustnú na morálnom horizonte našej krajiny.
Jedným z pálčivých prejavov týchto chmár sú prípady prenasledovania občanov, ktorí statočne, v súlade so svojimi pracovnými a občianskymi povinnosťami poukazujú na korupciu. Tým, že sú riešení títo ľudia, namiesto toho, aby boli riešené patologické javy, na ktoré upozornili, sa nepácha len obrovská individuálna nespravodlivosť, ale vzniká tu aj zlovestný odkaz pre celú spoločnosť: „Buďte ticho, lebo inak...!“ Takýto podlý prístup však vytvára medzi občanmi atmosféru ľahostajnosti a strachu, ktoré sú v našej krajine čoraz bežnejším javom. Na konci takto nastúpenej cesty je stav úplného morálneho rozkladu. Pripomíname, že spoločenský vlak, ktorý sa vybral týmto obludným smerom, momentálne vediete práve Vy.
Dnes sme sa zišli v Košiciach pred Obchodnou akadémiou na Polárnej ulici. Sedemnásť rokov tu pracoval Oto Žarnay. Tento statočný učiteľ, ktorý bol zároveň predsedom Rady školy, prednedávnom poukázal na zmluvu, pri ktorej oprávnene zapochyboval o jej transparentnosti. Bol presvedčený, že takéto zmluvy urážajú všetkých učiteľov, ktorým politici vytrvalo odkazujú, že by si zaslúžili viac, no niet na to kde vziať. To, že skutočnou odpoveďou tomuto odvážnemu učiteľovi na správnu a spoločensky prepotrebnú iniciatívu bolo ukončenie jeho pracovného pomeru, považujeme za bezočivý a neodpustiteľný prejav arogantnosti. Prejav, ktorý likviduje nielen jednotlivcov, ale aj základný pud morálnej sebazáchovy krajiny. Aby boli pod akoukoľvek zámienkou prepúšťaní z verejných služieb čestní ľudia, ktorí sa dokážu priamo pýtať na veci verejné aj vtedy, keď ostatní úzkostlivo mlčia, to nemôže pripustiť nik. Minimálne nikto komu sa nepáči, že korupcia v našej krajine občanom každoročne uchmatne vyše 500 miliónov eur.
Nadriadení učiteľa Ota Žarnaya sa rozhodli pracovné a občianske kvality tohto človeka ignorovať. Žiaľ, ani odpoveď rezortného ministra Dušana Čaploviča na poslaneckú interpeláciu v tejto veci neprekročila medze politickej rétoriky. Preto sme museli prehovoriť my, účastníci tohto verejného zhromaždenia. Vyjadrujeme na ňom učiteľovi Otovi Žarnayovi svoju vďaku a úctu. Jeho odvaha nás inšpiruje k tomu, aby sme nemlčali keď treba. Aby sme v záujme verejnom vždy prehovorili a stali sa tak občanmi viac hodnými svojej vlasti. Bez ľudí ako je Oto Žarnay boj s korupciou totiž vyhrať nemožno.
Touto cestou Vám preto odkazujeme, že si želáme aby práve takíto učitelia učili naše deti. Ak sa tak stane, o osud tejto krajiny sa nemusíme báť. A ak sa raz stane aj to, že práve takíto učitelia si zasadnú na miesta riaditeľov škôl a ministrov školstva, potom sa netreba báť ani toho, že by sa taká demoralizujúca hanebnosť, ktorá sa udiala učiteľovi Žarnayovi, mohla ešte niekedy zopakovať. Pri tejto príležitosti považujeme za nevyhnutné položiť Vám, vážení najvyšší predstavitelia Slovenskej republiky, zásadnú otázku. Tá otázka znie:
„Považujete počínanie učiteľa Ota Žarnaya za správne? Za také, ktoré môže poslúžiť nielen jeho kolegom a študentom, ale aj nám všetkým ako príklad občianskej statočnosti, a ktoré je preto hodné verejného ocenenia? Alebo naopak, vidíte v ňom odsúdeniahodnú nedisciplinovanosť, ktorá na naše pracoviská nepatrí a ktorá v tomto prípade ohrozuje aj výchovu študentov?“
Spytujeme sa Vás na to verejne a zároveň veľmi naliehavo, pretože Vaša odpoveď je pre morálne zdravie spoločnosti dôležitá. Dúfame, že ju budete pripravovať s múdrosťou, ktorá štátnikom velí podriadiť ich konanie vyšším spoločenským cieľom. Bez toho neexistuje šanca, aby naša krajina mohla nielen ekonomicky, ale predovšetkým morálne rásť.
Vítame dnešné udelenie Radu Ďurka Langsfelda učiteľovi Otovi Žarnayovi, pričom veríme, že v budúcnosti budú tento rad bojovníci s korupciou preberať z rúk prezidenta republiky. Je v tom kus symboliky, že rad pomenovaný po národnom hrdinovi, učiteľovi, ktorý sa nevzdal svojho presvedčenia ani za cenu vlastného života, sa po prvýkrát udeľuje práve nositeľovi rovnakej profesie. Hoci tentokrát už nejde o život, ide stále o veľa. Ide o to, aby sa v našej spoločnosti prebudil duch odvahy a úcty k pravde a aby sme si všetci uvedomili, že moc v tejto krajine je naozaj v rukách občanov, ktorí dokážu zlo a jeho nositeľov nielen pomenovať, ale zo spoločenského života aj odstrániť. To je jediná cesta k tomu, aby všadeprítomná politická korupcia stratila svoje výsmešné dominantné postavenie a dostala miesto, ktoré jej patrí – teda v tom najtemnejšom kúte hanby, do ktorého slušný človek ani nenazrie. To je jediný spôsob ako môžeme slovám česť, pravda a odvaha prinavrátiť obsah, ktorý im patrí.
vždy bude platiť, že, statočný čin - akokoľvek malý - je viac, ako tie najkrajšie a najvznešenejšie slová, za ktorými činy nenasledujú. V duchu tejto pravdy Vás žiadame, aby ste nepripustili odchod učiteľa Žarnaya z Obchodnej akadémie na Polárnej ulici v Košiciach. Jeho zotrvanie na učiteľskom mieste svojej školy je z pohľadu pracovnoprávnych vzťahov v našej krajine síce len nepatrným zrniečkom, no z pohľadu vyššieho princípu mravného je spoločenským balvanom, ktorý nemožno obísť, len poctivo zdolať. Z rovnakých dôvodov Vás žiadame, aby ste nepripustili ani odchod učiteľa Milana Matejovského, ktorý jediný verejne podporil svojho kolegu Ota Žarnaya a dopadol ako on - stal sa prebytočným.
Vašu verejnú odpoveď v mene občanov Slovenska očakávajú
Ján Mičovský
0
www.ZIVOTPO.sk
